NEBEZPEČNÉ FALOŠNÉ PREDSTAVY

            Jeden moslimský príbeh hovorí o tom, ako istého mŕtveho človeka sprevádzal na cintorín smútočný sprievod. Zrazu sa však ozvalo búšenie zvnútra rakvy. Mŕtvy z ničoho nič ožil. Prítomní zdvihli veko, „mŕtvy“ sa posadil a pýta sa: „Čo to robíte?“ Všetci mlčali, až kým neprehovoril jeden z pozostalých: „Priateľ, lekár i notár ťa prehlásili za mŕtveho. Takže si mŕtvy a my ťa riadne pochováme.“
            Tento príbeh mi pripomína osudy mnohých ľudí, ktorým ich okolie vystavilo úmrtné listy v najrôznejších podobách a tým pádom raz navždy ostali s nimi „hotoví“.
            Anglický spisovateľ George Bernard Shaw kedysi povedal, že zo všetkých ľudí, ktorých pozná, si najviac cení svojho krajčíra. Pretože kedykoľvek k nemu príde, vždy mu nanovo vezme miery. Ostatní ľudia si ho totiž už raz navždy zmerali.          
            My ľudia máme tendenciu hádzať iných do jedného koša a zložité veci radi zjednodušovať. Avšak: ak ma v Ríme oklame predavač, to neznamená, že všetci Taliani sú zlodeji. Ak nerozumiem modernému umeniu, ono nemusí byť automaticky gýčom. A ak nemám sklon k chápaniu filozofie, to neznamená, že tí, ktorí sa jej venujú, sú darmožráči. Pokiaľ vidíme na chodníku človeka, ktorý kráča vrávoravým krokom, nemusí to byť automaticky opilec. Možno je to nešťastný človek trpiaci nejakým neurologickým ochorením.
            Človek je tvor pohodlný a nemá snahu zakaždým veci a ľudí, vrátane svojich priateľov, skúmať a premeriavať. Dobrý krajčír by sa takto nesprával. Čoskoro by prišiel o svoju klientelu, keby šil šaty podľa starých mier. My naopak radi a často hľadíme na svet zjednodušene optikou starých skresľujúcich okuliarov.

                                                                         (zdroj: Max Kašparů, Po provaze ke Kristu)